Prvácky kolotoč 8. časť: Ako vyzerá SJ v prípravnom období?

Asi mi dáte za pravdu, že každý prvák, ktorý ide do školy, počuje okolo seba, že sa naučí čítať, písať a počítať. Poďme sa teda pozrieť, ako prebieha učenie čítania a písania v prípravnom období.

Deti sa v tomto období zoznamujú s hláskami aj samotnými písmenami. Učia sa ich identifikovať, pomenovať a určiť ich pozíciu v slove. Začínajú určovaním hlásky na začiatku slova a postupne prichádza aj prvá slabika. Netreba však zabúdať, že dnes už do školy prichádzajú aj deti, ktoré vedia čítať. Snažím sa preto vymýšľať spôsoby, aby sa takéto dieťa nenudilo – a priznám sa, občas sa riadne zapotím, keď rozmýšľam, čo nové mu ponúknuť. Na hodinách slovenského jazyka pracujem s rôznymi aktivitami. Slovenský jazyk a literatúra je v prvom ročníku zložený predmet – nevyučujem čítanie a písanie zvlášť, ale prepojím ich v rámci jednej hodiny. Takto sa učíme oboje naraz – čítanie aj písanie – a hodiny sú pre deti plynulé a zaujímavé.

Ako pracujeme s písaním?

V prípravnom období využívam množstvo písaniek, pracovných zošitov a pracovných listov, ktoré sú zamerané na uvoľňovacie cvičenia zápästia a ramenného kĺbu, a tiež na správny úchop písacieho náčinia. Najviac mi vyhovuje obyčajný čistý zošit číslo 420, kde si deti precvičujú základné ťahy, čiary a tvary. Súčasťou cvičení sú rôzne motivujúce prvky, ako slimáčiky, vlnovky, bodky či čiarky, ktoré deti udržiavajú sústredené a zároveň si pri ich kreslení uvoľňujú ruku.

Spoločne sa učíme, ako správne držať ceruzku, pastelku alebo farbičky. V počiatočnom období používam farbičky, neskôr prechádzam na ceruzky. Po približne troch týždňoch postupne upúšťam od veľkého zošita a zapájam zošit číslo 511, ktorý obsahuje pomocnú linajku. Deti si tu precvičujú horné a dolné slučky, vratné ťahy, zátrhy a iné tvary, ktoré im do zošitov postupne a s láskou predpisujem.

Prípravné obdobie je pre mňa veľmi dôležité – sledujem, ako sa deti učia uvoľniť zápästie, držať ceruzku pevne, ale nie príliš silno, a precvičujú správny úchop. To všetko je základ pre plynulé a estetické písanie. A veru, hovorí sa, že človeka spoznáš podľa jeho zamestnania – ja pozerám každému na úchop písacieho náčinia… áno, mám svoj učiteľský zmysel pre pero a ceruzku!

Pravdou však je, že mnohé deti prichádzajú do školy so zlými návykmi držania ceruzky. Niektoré sa tešia, že vedia písať tlačené písmená, no práve teraz je nevyhnutná trpezlivá a postupná práca učiteľky. Nie vždy sa mi podarí úplne odstrániť zlé návyky a niektoré deti sa jednoducho nenaučia držať pero či ceruzku úplne správne. Aj tak sa snažím, aby sa učili správnym návykom čo najviac a postupne si ruku uvoľnili – každá rúčka je svojím spôsobom unikátna.

A čo čítanie?

Počas svojej práce pracujem s viacerými šlabikármi. Niektoré mi vyhovujú viac, iné menej. Momentálne pracujeme so šlabikárom Štefeková–Culková a musím povedať, že som s ním veľmi spokojná. V prípravnom období je pre mňa dôležité, aby sa dieťa naučilo základné veci: rozlišovať a určovať prvú hlásku v slove, vedieť nahlas prečítať aspoň zopár veľkých tlačených písmen, spájať hlásky do slabík na základe sluchovej syntézy a písať v praktických činnostiach. Zároveň sa učia použiť niekoľko veľkých tlačených písmen aj pri bežných aktivitách.

Práci so šlabikárom vždy predchádzajú úlohy s didaktickým charakterom. Organizujem rôzne hry a aktivity tak, aby pre deti 90 minút ubehlo tak, že sa ani nenazdajú. Do aktivít zapájam hry typu „Ja mám – Kto má“, ktoré sa deťom veľmi páčia a pri ktorých sa krásne učia. Často pracujeme aj s kartičkami – obrázkovými alebo s veľkými tlačenými . Sediac na koberci posúvajú loptičku alebo plyšového maskota a rozprávajú sa.

Tip: Netlačte nesmelé deti do výslovnosti – nech objavujú tempo sami.

Často využívam aj interaktívnu tabuľu – šlabikáre majú rôzne CD a cvičenia. Navyše existuje množstvo voľne stiahnuteľných materiálov, ktoré spravia zoznamovanie sa so šlabikárom pre deti zaujímavým a primeraným. Dôležité je, aby deti do ničoho netlačili a mohli si tempo osvojovania nových písmen nastaviť podľa seba.

Pomalými krokmi postupujem podľa metodickej príručky šlabikára, ktorá je veľmi dôsledná a detailná. Každému učiteľovi či učiteľke odporúčam držať sa metodiky – autor presne vie, prečo zvolil konkrétny postup a čo je vhodné robiť v danom momente.

Tip: Predstavte si, ako by ste učili doma – podľa toho upravujte tempo hodiny.

Počas prípravného obdobia sa u detí kryštalizujú rozdiely. Niektoré prichádzajú do prvého ročníka s tým, že už vedia čítať. Iné sú na školu pripravené menej, no napriek tomu vidím obrovský progres medzi prvým týždňom a koncom prípravného obdobia, keď spoznávajú veľké množstvo tlačených písmen. Zároveň sa objaví malá skupinka detí, väčšinou dve či tri, kde je osobný progres slabší, až priam nulový. Vtedy ich pozorujem individuálne, komunikujem s rodičmi a snažím sa zamyslieť, čo by im mohlo pomôcť.

Tip: Nie je to vždy jednoduché, ale každý malý pokrok dieťaťa vždy veľmi poteší.

Prvácky kolotoč píše Ľubica Demčáková