Zabudnime, že všetci musia mať jednotky. Učme základné zručnosti
Každý druhý tínedžer dnes tvrdí, že chce byť influencer. Asi sme niekde spravili chybu. Ešte aj dnes sa úspech v škole, bohužiaľ, často meria len známkami. Kedy sa konečne naučíme, že naozaj nie všetci musia mať zo všetkého na vysvedčení čisté jednotky? Oveľa dôležitejšie je naučiť deti zručnosti, ktoré budú potrebovať v živote. Veď aj my dospelí veľmi dobre vieme, že v tridsiatke, štyridsiatke či päťdesiatke sa nás naozaj nikto nepýta, čo sme mali na vysvedčení v siedmej triede. Pýtajú sa nás však, či je táto letná dovolenka naozaj výhodná a ako si sporíme na dôchodok.
Je samozrejmé, že nie každý bude mať jednotku z matematiky a nie každý v nej bude excelovať. To nie je možné. Je to ako keby sme povedali, že každý sa môže naučiť hrať na husliach. Určite môže, ale niekto bude geniálny virtuóz a niekto bude hrať len pre vlastné potešenie. V každej triede sú deti s rôznou úrovňou záujmu o matematiku. Nie každý môže byť jednotkár, no sme si istí, že každý sa môže naučiť používať matematiku potrebnú pre život.
Čím budem, keď budem veľký?
Jednou z kľúčových vecí, ktorú deti dnes neučíme, je zvažovať, čo chcú v živote robiť. Kedysi sme navrhovali predmet nazvaný „Čím budem, keď budem veľký", kde by sa deti zamýšľali nad svojou kariérnou cestou. Túto myšlienku odvtedy každý rok realizujú v skvelej Škole u Filipa v Banskej Bystrici. Deti si tam pozývajú do školy ľudí z rôznych profesií a nadšenie s nimi diskutujú. Je to nesmierne obohacujúce pre obe strany.
Mali sme to šťastie, že pozvali aj nás a pripravenosť detí, ich vhľad a záujem o našu prácu boli naozaj úžasné. Učitelia tiež potrebujú slobodu v hodnotení žiakov a prispôsobovaní výuky aktuálnym potrebám. Žiaci by zase mali mať slobodu vybrať si, čo sa chcú učiť a v akom rozsahu. Je kľúčové dovoliť im venovať sa témam, ktoré ich zaujímajú. Zabudnime na predstavu, že všetci musia mať zo všetkého jednotky. Učitelia by mali akceptovať rôzne zamerania žiakov a oceniť ich individuálne talenty.
Namiesto tlaku na známky by sme mali podporovať rôznorodosť a umožniť žiakom rozvíjať sa aj v praktických zručnostiach, napríklad v stolárstve, záhradníctve, či v iných oblastiach. Dať im možnosť spoznať čo najširšie spektrum ľudských činností. Veď je absurdné, keď viac ako 50 % tínedžerov tvrdí, že sa chcú živiť ako influenceri!
Skutočnú zmenu do škôl môžu priniesť iba učitelia
Tú skutočnú zmenu môžu priniesť iba učitelia. Všimnite si, že neustále reformujeme najmä základnú školu. Počuli ste ale už o reforme vysokých škôl? Tie predsa pripravujú učiteľov a ak chceme skutočné zmeny na základných školách, tak musíme zmeniť práve prípravu budúcich učiteľov. Budúci pedagógovia študujú 5 rokov, ale my veríme tomu, že až keď odídu do praxe, tak ich všetko naučíme za niekoľko hodín školení. Presnejšie, majú sa to naučiť sami, od tých najúspešnejších spomedzi seba. Päť rokov, vs. niekoľko hodín školení. To je absurdné.
"Skutočnú a potrebnú zmenu do škôl neprinesú ďalšie reformy, ale práve učitelia."
Musíme sa zbaviť predstavy, že vzdelávanie je len o vzťahu učiteľa a jeho žiakov. Do tohto vzťahu patria aj rodičia, ktorí zohrávajú obrovskú úlohu. Rodičia nastavujú vzťah dieťaťa k vzdelávaniu dávno predtým, ako ho pošlú do školy. Oni rozhodujú, kde v detskej hierarchii vzdelávanie bude. Škola už môže túto hierarchiu iba korigovať.
Vo väčšine prípadov by bolo ideálne, ak by rodič nemusel vstupovať do obsahu vzdelávania. Písanie úloh s dieťaťom, robenie jeho projektov, sledovanie informácií pre dieťa namiesto neho… To je už za hranou. Ak vie dieťa sledovať Tik-Tok, tak určite si vie pozrieť aj Edupage. Škola to je spojenie troch entít - dieťa, rodič a učiteľ. A iba v prípade, že tieto tri entity kooperujú a navzájom sa dopĺňajú, môže mať vzdelávanie charakter, aký dieťa potrebuje pre plnohodnotný život.
Zuzana a Peter Berovci
