Prvácky kolotoč 7. časť: Prípravné obdobie v prvom ročníku

Rok prváka si pani učiteľky zvyknú deliť podľa šlabikára – na prípravné, šlabikárové a čítankové obdobie. Možno sa zdá, že takto si vlastne rozdelíme celý školský rok – a vôbec to nevadí. Navyše, netýka sa to len slovenského jazyka a literatúry.

Dnes sa chcem viac pristaviť práve pri prípravnom období, ktoré trvá zhruba šesť týždňov. Je to čas, keď sa deti zoznamujú so školou, vytvárajú si pracovné návyky a získavajú základné zručnosti žiaka. Kladieme naň veľký dôraz – je to pevný základ pre úspešné fungovanie dieťaťa na základnej škole. V tomto období si prváci hľadajú kamarátov, vytvárajú si vzťah s pani učiteľkou či vychovávateľkou, učia sa rešpektovať autoritu – a zároveň zažívajú svoje prvé školské úspechy. To je nesmierne dôležité.

V predchádzajúcich blogoch som písala o adaptačnom týždni a prvých dňoch v škole. Dnes sa teda presuňme niekde do tretieho školského týždňa – sme stále v prípravnom období. Keďže za oknami prší, tento týždeň som vybrala básničku o dážďovke, opäť z pera skvelého autora Petra Bera. Najprv sa ju spolu naučíme a pridáme k nej pohyb – a hneď je nám všetkým veselšie:

Chodí si Vám kade tade,
po dvore i po záhrade.
Kvapky dažďa privíta,
aj dážďovka Evita.

Deti si počas recitácie predstavujú, ako dážďovka cestuje po dvore a záhrade, a napodobňujú jej pohyby.... a týždeň sa začína hravo a živo.

Prepojenie vzdelávacích oblastí

Tento týždeň mám s deťmi naplánovaný vyučovací blok, kde spájam dve vzdelávacie oblasti – matematiku a informatiku a zároveň umenie a kultúru. Na matematike sa učíme o rovnej, krivej, otvorenej a uzavretej čiare. Začíname vždy pohybom – vlastným telom na koberci. Deti si čiary skúšajú rukami, nohami, spájajú sa do dvojíc a hľadajú ich aj v prostredí okolo seba. Je úžasné sledovať, ako objavia čiaru tam, kde by som ju ja ani nehľadala.

Potom prichádza na rad môj obľúbený tip – 50-centimetrový kúsok vlny. Táto lacná a pritom fantastická pomôcka robí s deťmi divy. Na lavici z nej skladajú rovné čiary: krivé, otvorené aj uzavreté. Baví ich to neskutočne – stále skúšajú nové tvary, menia polohy a radi sa aj pochvália, čo všetko z kúska vlny vzniklo. Vyskúšajte to – činnostné učenie má obrovskú silu. Deti pri ňom hľadajú, objavujú, skladajú – a pritom je to tak jednoduché!

Po praktickej časti prechádzame k pracovným zošitom – používame Matematiku 1A z vydavateľstva LiberaTerra. Úlohy na otvorenú, uzavretú, rovnú a krivú čiaru sa tak deti učia prepájať s tým, čo si pred chvíľou zažili.

Jesenný strom s rovnými a krivými konármi

Deti majú výtvarnú výchovu nesmierne rady, a to najmä, keď môžu maľovať vodovkami. Na výtvarnej si teda pripravujeme všetko potrebné: vodové (akvarelové) farby, okrúhly štetec, nádobku s vodou, mastný pastel. Nezabúdame ani na igelit alebo obrus na lavicu, handričku na utieranie štetcov a zásteru. Najprv zapínam a viažem detské zástery a popri tom kontrolujem, či má každý všetko nachystané, aby sme mohli začať s vysvetlením témy.

Samozrejme, motivácia nesmie chýbať. Osvedčilo sa mi, že počas motivačnej časti majú deti ruky na kolenách. Takto ich nelákajú všetky predmety na lavici a ich pozornosť nie je rozptýlená. Témou dnešnej hodiny sú línie, tvary, farby a škvrny, a preto som sa rozhodla, že nakreslíme jesenný strom. Najprv si spoločne povieme, čo všetko strom tvorí – kmeň, koruna, konáre – a hneď pri tom si ešte krátko zopakujeme rovné a krivé čiary. Svojich žiakov učím nepoužívať ceruzu – namiesto nej kreslia hneď žltou voskovkou (farbičkou). Najprv nakreslia pevný kmeň, od neho odbočujú konáre, ktoré sú raz rovné, inokedy krivé. Potom prichádza na rad koruna. Tu už berieme do rúk akvarelové farby a miešame farby jesene: žltú, oranžovú, červenú, hnedú, občas aj zelenú, keďže listy ešte celkom neopadli.

Pri práci s vodou sa mi v prváckej triede osvedčilo zopár pravidiel:

• Začíname svetlými farbami. Tmavé si nechávame na koniec, aby sa nám voda príliš nezašpinila.
• Nádobka s vodou je napustená len do polovice. Ak by si ju deti napustili samy, určite by ju mali až po okraj a pri prvom pohybe by bola voda na lavici. Preto púšťam vodu radšej ja.
• Čistota vody. Ak sa zafarbí, deti si ju môžu prísť vyliať a napustiť novú. Prvú či druhú hodinu radšej stojím pri umývadle a dohliadam – inak by sme mali celú triedu pod vodou.
• Poradie farieb. Učím ich miešať tak, aby vždy opláchli štetec a až potom siahli po ďalšej farbe.

Hotové práce nechávame uschnúť vpredu pred tabuľou. Deti, ktoré skončia skôr, si odkladajú pomôcky – a tu prichádza ďalší dôležitý moment. Farby musia zostať otvorené a uschnúť! Inak by sa zlepili, preto mám vždy jedného „pomocníka na farby“, ktorý kontroluje, či sú uložené správne: štetce štetinami nahor, nádobky prázdne a otočené. Potom nasleduje ešte kontrola, či si každý nechal farby a štetce uschnúť na poličke a nie v boxe, lebo vždy sa nájdu malí výmyselníci. Na konci hodiny si pripomenieme, čo je to pozadie – pre mnohé deti je novinkou, že výkres nemá zostať „biely“. Strom preto zasadíme do krajiny a až vtedy pôsobí obrázok ucelene.

Fascinuje ma, aké rôzne výsledky z tejto témy vzniknú. Niektoré deti majú stromy plné listov, iné len holé konáre s poslednými farebnými fľakmi. A presne to je na umení krásne – každý výkres rozpráva svoj vlastný príbeh.