Prvácky kolotoč 10. časť: Píšeme perom

Prechod z ceruzky na atramentové pero je pre deti vždy malým sviatkom. V mojej triede sa na to tešíme všetci – deti, rodičia aj ja. A pritom ide o obyčajnú vec, ktorá však v detských očiach znamená veľký krok dopredu. Deti zvyčajne prechádzajú na písanie atramentovým perom postupne, zvyčajne po piatich až šiestich týždňoch. V triede to však nerobím naraz – vždy začínam len s dvoma až troma deťmi, aby som sa im mohla venovať naplno a pomôcť im zvládnuť nový spôsob písania. Ostatné deti zatiaľ pokračujú v písaní ceruzkou.

TIP: Odporúčam klasické atramentové pero na bombičku, nie gumovacie. Na tie bude ešte dosť času.

Odporúčam písať atramentovým perom s klasickým hrotom na bombičku. Písanie gumovacím perom na deti ešte počká. Podľa mňa je dôležité, aby rodičia správne pripravili pero už doma, naplnili ho bombičkou, prípadne si s dieťaťom doma vyskúšali, ako s perom pracovať. Takto prichádza dieťa do školy pripravené a ja môžem efektívnejšie viesť vyučovanie.

Radosť z písania

Deti sa na písanie veľmi tešia. Nevedia prečo, ale majú pocit, že ten, kto už píše perom, je väčší frajer alebo viac popredu. Pritom to tak vôbec nie je. Povedala by som, že možno ide až o takú zbytočnú slávu, že píšu perom. Hm.

Písanie perom si vyžaduje zasa inú zručnosť. Je potrebné, aby dieťa malo uvoľnený ramenný kĺb, predlaktie, aby už malo vytrénovaný správny úchop písacieho náčinia. No a toto skutočne nefunguje naraz a u všetkých detí rovnako.

Už v predchádzajúcom blogu som písala, že v posledných rokoch veľmi, veľmi často vídam, ako deti nesprávne držia ceruzku, štetec, dokonca aj lyžicu v školskej jedálni. Nevedia narábať s príborom, a to sú záležitosti, s ktorými prichádzajú z rodinného prostredia. Odporúčam dieťa jemne, taktne upozorniť. No možno sa to naozaj nepodarí a ten správny úchop už u dieťaťa nedosiahneme.

Ako to robím ja

Kedysi som atramentové perá pripravovala v škole sama. Vyberala som ich z plastových obalov, nasadzovala bombičky, rozpísavala ich – no dokonalosť aj tak neprišla. Postupom času som sa naučila jednu vec: ak aj pomôcky pre žiakov nakupuje škola, je veľmi dobré ponechať istú radosť v domácom prostredí. Aby ten úspech zažilo dieťa doma, aby do školy prišlo pripravené, aby vedelo, ako pero držať, ako pracovať s hrotom, ako vymieňať bombičku. Rodič by mal byť ten, kto dieťaťu odovzdá túto skúsenosť.

Spolupráca s rodičmi

Tak som si zvolila trochu iný postup. Popoludnie pred tým, než si má dieťa priniesť do školy pero, odosielam rodičom správu na EduPage. Píšem, že dieťa má uvoľnenú rúčku a je pripravené písať perom. Že si má na druhý deň do školy pripraviť do peračníka aj handričku – aby v spolupráci s rodičom malo pero nachystané.

Milý Peťko,

veľmi sa teším, že tvoje rúčky sú už krásne uvoľnené a si pripravený na prvé písanie perom. Prosím, nachystaj si na zajtrajšie vyučovanie do peračníka atramentové pero. Nezabudni doma nasadiť bombičku a pero krátko rozpísať, aby bol atrament pripravený. Pre istotu si môžeš pribaliť aj malú handričku. Verím, že písanie perom ti prinesie veľa radosti.

Určite mi dáte za pravdu, že každé jedno dieťa, ktoré dostalo takúto správu, prišlo na druhý deň parádne pripravené, s nachystanou aktovkou, s handričkou, s vysvetlením od rodiča aj s vyskúšaným úchopom. Písanie perom a prvé písmeno „a“ ako aj nová básnička na tento týždeň od Petra Bera. Tentokrát z nádhernej knihy plnej básničiek vhodných pre malých prvákov: Veľa písmen, veľa slov.

Anka kreslí veľké kolo,
ale len tak ledabolo.
A tak je to jasná vec,
kruh sa zmenil na štvorec!
 

Pomoc rodičov je neoceniteľná. Na druhej strane, rodič je tu na to, aby dieťa usmernil, povzbudil, ocenil. Aby mu bol partnerom, no najmä, aby si to dieťa zažilo so svojím rodičom.

Prvácky kolotoč píše Ľubica Demčáková