Prvácky kolotoč 12. časť: Ako učím ja? Vyvodenie nového písmena

Učiť v 1. ročníku je výnimočné. Je to rok plný objavov, keď sa deti po prvýkrát stretávajú s pojmami, ktoré pre nich doteraz neexistovali. A práve vyvodzovanie učiva – to prvotné „aha!“ – robí z prváckeho učenia jedinečný zážitok. Prvý ročník sa už nikdy nezopakuje, preto je dôležité nastaviť prostredie tak, aby sa v ňom deti cítili bezpečne, zvedavo a motivovane. 

Pozitívna klíma nevzniká náhodou a už vôbec nie sama od seba. Naopak, rodí sa z premyslených krokov, jasnej organizácie a učiteľa, ktorý vie, čo robí a aj prečo to robí.

Štruktúra hodiny

Pokúsim sa napísať hlavnú kostru toho, ako učím ja, ako si zostavím celú hodinu, aby bola hravá, ale hlavne funkčná. Naša škola je od uplynulého školského roka v postupnom zavádzaní školskej reformy, teda učím v 90-minútovom bloku. Na hodinu potrebujem naozaj dostatok efektívnych nástrojov a materiálu, aby som v 90 minútach deti nielen zaujala, ale aj aktivizovala, aby neboli unavené, aby sme splnili všetko, čo potrebujeme – no a najmä, aby sa učili hravo a s radosťou.

Sluchová analýza

Uvedomenie si sluchového vnímania je veľmi dôležité. Dnešné deti sú zvyknuté ihneď na začiatku hodiny otvoriť šlabikár a začať si v ňom listovať. Nikto ich to neučil, ale aj tak nejakým spôsobom majú predstavu, že „takto sa to má“. Čo vôbec nie je správne.

Čo potrebujem urobiť ako prvé, je zaktivizovať deti – riekankou, krátkou motiváciou alebo básničkou. Tento rok využívam básničky z milej knihy „Veľa písmen, veľa slov,“ kde si vyberám vhodnú básničku na motiváciu. Deti môžu sedieť v laviciach, hlávky majú položené na rukách v strieške a sluchovou analýzou počúvajú básničku, ktorú im čítam, pričom sa snažia odhaliť čo najviac slov začínajúcich na nové písmeno.

Deťom zvyknem dať aj úlohy: Aby sa vedľa lavice postavili tí, ktorí počujú na začiatku svojho mena alebo priezviska danú hlásku. Neskôr sa pridajú aj tí, ktorí počujú danú hlásku vo vnútri svojho mena alebo priezviska. Jednoduchá aktivita má u žiakov veľký úspech. 

Už od prváckej triedy učím žiakov, že hláska je zvuk a písmeno je znak. Odporúčam dávať si dobrý pozor pri zadávaní pokynov, aby nezneli nejako takto: „Aké písmeno počuješ na začiatku?“ Je to absolútny nezmysel.

TIP: Využívam slová, ktoré deti už poznajú, aby si nové písmeno spojili s reálnym príkladom.
 

Grafická analýza

Postupne čítame vopred pripravené slová buď v tlačenej, alebo v písanej podobe z veľkých kariet. Karty môžem držať v ruke, alebo využívam magnetickú tabuľu. Pred vyvodením nového písmena si pripravujem tabuľu vopred. Pripínam plagát s ilustračným obrázkom a tlačeným aj písaným tvarom písmena, využívam aj karty so slabikami, karty so slovami. Farebnou kriedou vypisujem rôzne slová, ktoré už deti poznajú, tak aby tam bolo zakomponované aj nové písmeno.

Počas grafickej analýzy vyvolávam deti po jednom k tabuli a ich úlohou je zakrúžkovať v slove tlačený alebo písaný tvar písmena. Deti veľmi obľubujú zábavné úlohy. 

TIP: Prispôsobujem úlohy tempu triedy – niektoré deti potrebujú viac času, iné menej.

A tu začína samotná krása – otvoríme si šlabikár. Dbám na správne sedenie žiakov, na to,  aby mali vystretý chrbát, správnu vzdialenosť hlávky od lavice. Samotná práca so šlabikárom prebieha frontálne, ale aj individuálne, niekedy vo dvojiciach. 

Súčasťou práce so šlabikárom môže byť aj práca s tabuľou, kde sú pripravené základné úlohy na identifikáciu nového tvaru písmena. Nepoužívam hneď všetky formy, postupujem postupne, aby deti nestratili sústredenie. Tento rok som objavila malé plastové telefónne slúchadlá, ktoré sú fantastické na auditívnu pamäť. Pri individuálnej práci si každé dieťa samo číta zo šlabikára a pomocou plastového farebného slúchadla sa krásne počuje.

Taktiež využívam tzv. čítanie textu stene. Znie to možno zvláštne, ale podstata je v tom, že každé dieťa prečíta celý text niekde v časti triedy tak, že je otočené k stene, k tabuli, k umývadlu. Prípadne si takto na pár minút obsadíme školskú chodbu a čítame si nahlas každý pre seba, ale zároveň tak, aby sme sa nerušili.

Po vyčerpávajúcom čítaní prichádza na rad uvoľnenie rúčky pred písaním. Zvyčajne začíname hudbou, ktorá sa strieda – krátka, nie hlučná, nie príliš akčná. Žiaci sa postavia vedľa svojej lavice, môžu mať aj malú telovýchovnú chvíľku.

Písanie nového písmenka

Samotné písanie nového tvaru písmena má svoju pevnú štruktúru – žiaci píšu do vzduchu, prstom na lavicu, kým ja predpisujem zväčšený tvar písmena na tabuľu a popri tom to komentujem. Veľmi obľúbená je u mojich žiakov práca so špagátom či kúskom vlny. Na lavicu si deti jednoducho vyskladajú tvar nového písmena z  vlny.  Kontrolujem ich, usmerňujem a začíname samotnú prácu s novým tvarom písmena: žiaci najprv obtiahnu písmeno trikrát farbičkou v písanke, potom píšu ceruzou. 

Počas práce žiakov kontrolujem a usmerňujem. Ak majú správne tvary, prichádza na rad atramentové pero. Veľmi sa mi osvedčilo pustiť deťom relaxačnú hudbu, nie vždy – sporadicky, aby to nebolo automatické. Snažím sa, aby bola v triede príjemná atmosféra.
 

Moji žiaci nepoužívajú zmizík ani gumovacie pero. Ak je niečo nesprávne, atramentovým perom dajú písmeno alebo slabiku do zátvorky a pokračujú ďalej. Použitie zátvoriek je v domácom prostredí často spojené s tlakom zo strany rodičov alebo starých rodičov, ktorí chcú kontrolovať písanku. Preto im vysvetľujem, že nemusia byť na seba prísni, že aj iný tvar písmenka vyzerá pekne a úhľadne.

Tempo práce u detí je rôzne, preto obchádzam každého žiaka. Ak je to správne, odmeňujem pečiatkou – obrázkovou alebo slovnou. Negatívne resp. smutné pečiatky, používam čo najmenej. 

Hravé a pohybové aktivity

Do hodiny zakomponujem aj hru – buď na koberci, a to obľúbené kartičky „Ja mám/Kto má?“, obrázkové karty zo šlabikára, alebo prácu s interaktívnou tabuľou. Niekedy deti majú aj možnosť pohybovej aktivity, ako je napríklad behací diktát. Po takýchto rušnejších aktivitách nasleduje upokojenie.

TIP: Pohybové hry spájajú učenie s hrou a upevňujú poznatky.

Záver hodiny

Na konci hodiny si zvyčajne vyberiem, či siahnuť po šlabikári alebo písanke – často to prepojím s krátkou hrou na detektíva či inou rýchlou aktivitou, ktorá deťom pomôže potrénovať nové písmeno bez toho, aby to vnímali ako povinnosť. Takto krok za krokom až do konca vyučovacieho bloku. Cieľ je jasný - chcem mať istotu, že každý žiak rozumie, ako písmeno vyzerá v tlačenej aj písanej podobe, a že ho skutočne zvládol. Keď to viem ja – a vedia to aj oni, môžeme ísť spokojne ďalej.

TIP: Doprajte deťom priestor na relax – pomáha upevniť naučené zručnosti.

Prvácky kolotoč píše Ľubica Demčáková