Prvácky kolotoč 11. časť: Hudba v triede - radosť a pokoj

O hudbe v škole by sa dalo rozprávať celé hodiny. Je neuveriteľne mocná. Vie priniesť radosť, pokoj aj tú správnu atmosféru. Je to tichý pomocník, ktorý dokáže zmeniť náladu celej triedy. Poďme sa na ňu pozrieť zblízka.

„Lenivá“ učiteľka

V triede sa vždy snažím vytvárať také prostredie, v ktorom sú aktívne predovšetkým deti. Ja som vtedy tak trochu „lenivá učiteľka“ – v tom najlepšom zmysle slova. Deti pracujú, skúmajú, tvoria a ja mám priestor pozorovať ich, pomáhať tam, kde treba, chystať novú aktivitu na tabuľu, alebo si niekedy len ticho užívať, ako im to ide. Hudbu vnímam ako nástroj pohody, sústredenia aj spolupráce.

Ranný kruh

Ranné kruhy sú už bežnou súčasťou vyučovania a ja ich milujem. Každé ráno si sadáme do kruhu s našou plyšovou Lienkou Školienkou. Hráme sa s kartičkami Ja mám/Kto má, odpovedáme na otázky, hádžeme veľkou penovou kockou, alebo si jednoducho len rozprávame, ako sa máme.

Po víkende sa deti veľmi rady delia o svoje zážitky. V pondelok ráno čítame zápisky z víkendového zošita od dieťaťa, ktoré strávilo víkend práve s našou Lienkou Školienkou. Tento zošit je niečo ako malý denníček triedy – deti doň zapisujú, kam s Lienkou išli, čo spolu zažili a niekedy pripoja aj kresbu alebo fotku. Je to úžasný spôsob, ako posilňovať triedny kolektív a zároveň zapojiť aj rodičov. Spoločné čítanie zážitkov vždy vyčarí úsmevy, podporuje rozhovory a vytvára medzi nami krásne puto. A mať rodičov na svojej strane – to je pre učiteľa naozaj neoceniteľné.

Raz do týždňa však prichádza niečo špeciálne – ranný tanec! Vtedy sa celá trieda premení na tanečný parket. Najradšej tancujeme na hudbu z rozprávok – momentálne na pesničky z Levieho kráľa. Deti sa uvoľnia, zasmejú, naladia na deň a do učenia vstupujú s radosťou. Nie, deti sa po tanci vôbec „nerozbláznia“. Stačí mať jasné pravidlá a dôveru, a potom to funguje ako kúzlo.

Rozcvička rúk pred písaním

Pred každým písaním si robíme malú prstovú rozcvičku. Na začiatku roka používam riekanky s pohybom, ktoré si deti veľmi rýchlo obľúbia. No po pár týždňoch prichádza zmena – rozcvička s hudbou! Vyberám orchestrálne skladbičky, ktoré navodia príjemnú atmosféru. Deti sa uvoľnia, zabavia, trochu zatancujú a rúčky sa krásne rozhýbu. Postavím sa pred tabuľu a deti opakujú moje pohyby rúk a prstov. Keď už vedia, čo a ako, prichádza veľká odmena – rozcvičku vedú ony!

Zvyčajne to bývajú týždenníci, ktorí predcvičujú spolužiakom vpredu pred tabuľou. Ja stojím väčšinou vzadu, hanblivejším deťom nenápadne pomáham a cvičím spolu s nimi. V triede tak vzniká bezpečné prostredie, v ktorom si každý môže nájsť svoje miesto – od odvážnych lídrov až po tichých pozorovateľov. 

Túto aktivitu ma kedysi naučila pani učiteľka Ľubka Jančiová zo ZŠ Benkova v Nitre, počas mojej súvislej pedagogickej praxe v končiacom ročníku. Bolo to už dávno, ale funguje to dodnes a stále s rovnakým nadšením! Momentálne cvičíme na hudbu z večerníčka Pat a Mat a je to veľká zábava!

Písanie

Počas samostatnej práce, keď deti píšu do písaniek, odpisujú alebo prepisujú texty, hrá v triede potichu relaxačná hudba. A deje sa niečo malé, ale magické. Deti pracujú sústredenejšie, prirodzeným tempom, ani pomaly, ani zbrklo. A čo ma teší najviac, robia menej chýb.

Zmizíky u nás nemajú miesto. Verím, že chyba je prirodzenou súčasťou učenia. Ak sa niečo nepodarí, deti dajú písmenko alebo slovo do zátvorky – a ide sa ďalej. Žiadne diery v papieri, žiadne slzy. Len pokoj a plynulá práca. Hudba v triede pre mňa nie je len doplnok. Je to liek na nepokoj, nástroj motivácie a spôsob, ako deti učiť cez radosť. A presne o tom by mala byť škola.

Prvácky kolotoč píše Ľubica Demčáková