Jakub Bero: Prečo nezabúdať na písanie rukou

Inšpirácie z výskumov Dr. Audrey van der Meer.

Na jednej z odborných prednášok vystúpila neurovedkyňa Dr. Audrey van der Meer, ktorá sa dlhodobo venuje výskumu mozgu a učeniu. Jej zistenia sú mimoriadne zaujímavé – a pre školstvo možno až zásadné.

Spolu so svojím tímom sledovala pomocou EEG (elektroencefalografie) mozgovú aktivitu študentov pri rôznych činnostiach:

  • Pri písaní rukou,
  • pri kreslení,
  • pri písaní na klávesnici.

Výsledky hovoria jasne: mozog je výrazne aktívnejší pri písaní a kreslení rukou než pri práci s klávesnicou.

Prečo je to tak?

Pri písaní rukou a kreslení musí mozog:

  • Koordinovať jemnú motoriku,
  • riadiť rôznorodé pohyby prstov a zápästia,
  • neustále komunikovať medzi viacerými oblasťami mozgu.

Každé písmeno píšeme trochu inak. Každý ťah ceruzkou je originálny. Mozog je teda neustále v pohybe, musí sa prispôsobovať a reagovať. Naopak, pri písaní na klávesnici sa pohyb prstov stále opakuje, každý znak vzniká rovnakým stlačením klávesy a zapája sa menej mozgových oblastí. Mozog tak pracuje jednoduchšie a menej komplexne, ako keď píšeme rukou. 

Čo ukázalo EEG?

Rozdiel nebol len v intenzite aktivity, ale aj v jej charaktere.

Pri písaní rukou a kreslení:

  • Bola mozgová aktivita vyššia,
  • prebiehala synchronizovane,
  • v nízkych frekvenciách.

Pri písaní na klávesnici:

  • Bola aktivita nižšia,
  • desynchronizovaná,
  • vo vysokých frekvenciách.

A práve synchronizovaná aktivita v nízkych frekvenciách je podľa výskumov spojená s lepšou pamäťou, hlbším spracovaním informácií a dlhodobejším zapamätaním učiva. Inými slovami: Keď píšeme rukou, učíme sa efektívnejšie.

Problém detí, ktoré píšu najmä na klávesnici

Doktorka van der Meer upozornila aj na ďalší dôležitý jav. Deti, ktoré sa učia písať primárne na klávesnici, majú:

  • Problémy s rozpoznávaním písmen,
  • najmä tzv. zrkadlových tvarov (napr. b a d),
  • ​​​​​​​slabšie ukotvené grafické predstavy písmen.

Písanie rukou totiž:

  • Prepája pohyb s tvarom,
  • vytvára silnejšie pamäťové stopy,
  • ​​​​​​​pomáha mozgu „pochopiť“ písmeno telom.

Nie je to len o hlave. Je to o celom tele v učení.

Písanie ako stimul pre mozog

Podľa doktorky van der Meer je písanie rukou výbornou stimuláciou pre vyvíjajúci sa mozog a pravdepodobne aj pre starnúci mozog. Nejde teda len o deti. Písanie rukou môže byť dôležité po celý život – aj ako prevencia úpadku kognitívnych schopností.
 

Písanie perom je najmä pre prváčikov obrovským míľnikom. Rodičia v tom však zohrávajú nemalú úlohu - ako deti pripraviť na písanie perom a čo viete urobiť ako učiteľ, aby mali deti z písania rukou radosť? Prečítajte si náš blog Prvácky kolotoč: Píšeme perom. 

Apel na školstvo

Výskumný tím zašiel ešte ďalej. Na základe výsledkov dali podnet nórskemu ministerstvu školstva, aby zaviedlo povinné kvóty písania rukou na školách. Nie ako návrat do minulosti, ale ako vedecky podložený krok pre zdravý rozvoj mozgu v digitálnej dobe.

Čo si z toho môžeme vziať?

Technológie sú skvelý pomocník. Ale nemali by nahradiť všetko. Mozog totiž potrebuje:

  • Pohyb,
  • variabilitu,
  • ​​​​​​​zmyslové podnety.

Ceruzka a papier mu to dávajú prirodzene. Možno je čas sa znova zamyslieť:

  • Koľko píšeme rukou?
  • Koľko kreslíme?
  • ​​​​​​​A koľko len ťukáme do klávesnice?

Pretože niekedy tie najjednoduchšie nástroje robia pre náš mozog najväčšie zázraky.