Prvácky kolotoč 6. časť: Keď učenie ešte nevyzerá ako učenie

Adaptačný týždeň je skvelý – máme možnosť zoznámiť sa sami so sebou, so školou i s pani vychovávateľkou. Objavujeme rôzne aktivity, ktoré na nás v škole čakajú. Tento školský rok u nás už nezvoní, pretože už učíme podľa novej školskej reformy. Mám tak priestor prepájať jednotlivé vzdelávacie oblasti prirodzene a hravo.

Deti sa ma stále pýtajú, kedy sa už konečne začneme „učiť“. Majú pocit, že to, čo robíme, učenie nie je – a pre mňa je to vlastne veľká pochvala. Často sedíme spolu na koberci – niekedy s Lienkou Školienkou, inokedy s plyšovou loptičkou, ktorú si podávame. Hovorí vždy len ten, kto ju má v ruke. Občas si sadáme aj pred interaktívnu tabuľu, no len na chvíľku – na to máme ešte dosť času.

Veľkým spestrením je aj pracovný zošit Začíname s matematikou. V Štúdiu od Berovcov k nemu nachádzam hru „Ja mám, kto má?“. Deti si ju okamžite zamilujú – hráme ju niekoľkokrát dookola. Postavička Šidielka, mačky Mňaukačky a obrázky zo zošita (rybky, akvárium, zmrzlina, jabloň či snehuliaci) ich nesmierne bavia. Hru hráme na koberci – kartičky neležia v rukách, ale pred deťmi, aby sa nezničili a aby sme všetci videli, kto je na rade. Ak dieťa odpovie, kartičku otočí horeznačky a hrá sa ďalej. Je to nielen zábava, ale aj cesta k vzájomnému spoznávaniu. Taktiež sa učíme novú básničku z pera Petra Bera:

„Ako sa dostane
jabĺčko z jablone?
Počkám až do dlane,
pekne mi pristane.“

Zoznamovacie aktivity sú dôležité aj po adaptačnom týždni

Na konci adaptačného týždňa už všetky deti vedia moje meno, poznajú svoju skrinku, uterák, prestávku aj toaletu. Zaujímavé však je, že ešte nepoznajú mená všetkých spolužiakov, nieto ešte priezviská. Preto sa k zoznamovacím aktivitám vraciame aj po prvom týždni – či už s Lienkou Školienkou alebo s ďalšími hrami.

Počas týždňa sa zoznamujeme aj s triednymi pravidlami. Učíme sa, čo znamená služba – teda, kto je týždenník. Ukazujeme si šatňové skrinky, boxy a kde kto nájde svoje veci. V boxoch majú deti uložené pomôcky na výtvarnú či telesnú výchovu. Menšie plastové krabičky využívam aj na činnostné učenie – sú tam uložené kartičky ku šlabikáru, gumičky, paličky, kúsok vlny, ale aj lepidlo či nožnice. 

Nožnice nechávam radšej v spoločnej krabičke, nie v peračníkoch – aj keď sú s tupými hrotmi, predsa len môžu byť nebezpečné. Lepidlá používame tyčinkové, ľahko sa zatvárajú a deti ich vždy odložia späť na svoje miesto. Adaptačný týždeň je aj o príbehoch. Čítame si rozprávky o Lienke Školienke a jej kamarátovi lúčnom koníkovi Cypriánovi. Deti ich milujú – sú vtipné, veselé a zároveň sa v nich spoznávajú. Rovnako ako prváci nastupujú do školy, aj Školienka začína svoju cestu.

Po prvom vyučovacom bloku prichádza prestávka. Počas adaptačných dní máme dva bloky po 90 minút. Jeden deň sa nám bez krátkej desiatovej pauzy nepodarí, no vôbec to nevnímam ako problém. Prvé dni sú o tom, aby sa deti zoznámili so školou a pochopili jej rytmus.

A desiatové boxy? To je vždy malé dobrodružstvo. Otváranie niektorých fľašiek je pre mňa poriadna výzva – ockovia a mamky majú asi viac sily než ja. A keď nazriem do boxov, čakajú tam hrozienka, croissanty, rožteky, chlebíky, vajíčková nátierka, cereálie, syrové tyčinky, ale aj banány, jabĺčka, hrušky či jahôdky. Myslím, že chutí som vám už narobila až-až.

Chcete sa dozvedieť viac o tom, ako byť dobrým učiteľom a prebudiť v deťoch iskru a zvedavosť po vzdelávaní? Vypočujte si podcast Petrom Berom - Letíme za horizont s Kozmom.

Prvácky kolotoč píše Ľubica Demčáková