Prvácky kolotoč 5. časť: Prvý školský týždeň

Nadišiel ten vzácny čas – prvý týždeň v škole s novými prváčikmi. Večer pred jeho začiatkom si pripravujem pre deti menovky na nálepky. Používam také, aké dostávam na vzdelávacích podujatiach. Veľkými tlačenými písmenami na ne píšem krstné mená žiakov a dávam si cieľ – všetky sa ich naučiť do jedného dňa.

Je zvykom, že druhý septembrový deň môžu rodičia ešte vojsť do chodby k skrinkám. Prinášajú deťom vrecko s úborom na telesnú výchovu, hygienické potreby či pomôcky na výtvarnú výchovu. A, samozrejme, táto možnosť je tu aj preto, aby sa dieťa necítilo stratené a lepšie sa zorientovalo.

Ako pomôcť deťom cítiť sa istejšie (aj bez rodičov)

Na čo si však dávam pozor je vstup do triedy. Tam som už „pánom“ ja – nie rodičia. V mojich začiatkoch sa mi viackrát stalo, že by rodič najradšej usadil svoje dieťa do prvej lavice, posadil ho ku kamarátovi, alebo mu rovno pripravil veci na lavicu. Ale to my učiteľky nechceme. Rešpekt je v tomto dôležitý – a zatiaľ sa mi ho darí udržať. Do ôsmej, kým začne vyučovanie, ešte riešim prípadné otázky rodičov pri skrinkách a zároveň postupne usádzam deti.

V prvý či druhý deň nechávam žiakov, aby si sadli tam, kde sa im páči – prípadne ku kamarátovi z materskej školy. Kým sa navzájom spoznávame, cítia sa vďaka tomu istejšie. Od detí si hneď vyzbieram všetko, čo mi priniesli – administratívu od rodičov, hygienické potreby, vrecúška. U nás si totiž prváci umývajú aj zúbky, takže kontrolujem, či majú označený pohárik a následne všetko ukladáme do boxov.

Tento školský rok u nás už nezvoní, keďže učíme podľa novej školskej reformy. A tak si s deťmi ráno sadáme do kruhu – do tureckého sedu. Na kolená si beriem moju plyšovú kamarátku Lienku Školienku a začíname ranným kruhom. Keďže učím na cirkevnej škole, jeho súčasťou je aj modlitba. Lienka potom putuje z rúk do rúk a každý prváčik sa pri nej predstaví. Je to naše prvé zoznamovacie kolo.

Aby to nebolo len o menách, pridávam ešte otázku: „Na čo sa v tejto veľkej škole najviac tešíš?“ Odpovede bývajú nádherné – niekto sa teší na matematiku, iný na to, že sa naučí čítať a písať. Niekto spomenie prestávku a niekto zase to, že už v škole nemusí spať.

Prvý – adaptačný – týždeň vypĺňame pracovným zošitom Začíname s matematikou. Učíme sa prvú básničku z pera Petra Bera, spoznávame školu a jej okolie, rozprávame sa o ročných obdobiach, striháme, lepíme nálepky, tancujeme... Jednoducho – zoznamujeme sa.

„Uhorka sa pýta dyne,
kam sa v zime uchýlime?
Neboj, ak sa leto podarí,
budeme mať domček v pohári.“

Za mňa bol tento pracovný zošit skvelou voľbou na prvé dni v škole. Deťom sa v ňom pracuje s radosťou a mne prináša pokojný a veselý začiatok školského roka.

Prvácky kolotoč píše Ľubica Demčáková