Jakub Bero: Pozornosť je jedna z najdôležitejších zručností

V dnešnej zrýchlenej dobe sa „obyčajná“ pozornosť stáva jednou z tých najvzácnejších vecí. Priemerný človek dnes prepína medzi rozličnými úlohami približne 1200-krát denne. Nejde o vedomé rozhodnutie, ale o reakciu na prostredie plné podnetov – e-maily, správy, notifikácie, okná, úlohy. Niekde medzi tým všetkým sa má odohrávať sústredená práca a myslenie. Lenže ľudský mozog takto nefunguje.

Keď je pozornosť rozbitá na kúsky

Každé prerušenie niečo stojí. Výskumy ukazujú, že po vyrušení z činnosti či práce môže trvať približne 23 minút, kým sa človek vráti na pôvodnú úroveň sústredenia. To znamená, že nejde len o „malé rozptýlenie“. Ide o stratu kontinuity myslenia. V tomto režime sa z práce stáva neustále prerušovaný proces. Človek sa dookola vracia k úlohe, ktorú opustil, a často potrebuje znovu hľadať, kde skončil. Mozog však nie je stavaný na fragmentáciu. Je stavaný na súvislosť.

Preťažená doba

Informácií je dnes okolo nás viac, než dokážeme spracovať. Výskumy a pedagogické štúdie opakovane ukazujú, že digitálne prostredie znižuje schopnosť hlbokého čítania približne o 40 % a zvyšuje mieru stresu aj kognitívneho preťaženia.

Multitasking, ktorý si často mýlime s efektivitou, v skutočnosti náš výkon zhoršuje. Výskumy v oblasti kognitívnej psychológie ukazujú, že ľudia, ktorí často prepínajú medzi úlohami, majú približne o 37 % horšie výsledky v testoch sústredenia a výkonu, hoci subjektívne veria, že sú efektívni.

Inými slovami – pocit produktivity rastie, ale reálny výkon klesá. Zaujímavý je aj fenomén „pozostatkovej pozornosti“ (attention residue). Ide o stav, kedy aj po prechode na inú úlohu časť mysle stále zostáva pri tej predošlej.

Telefón ako tichý rušič

>Výskumy v univerzitnom prostredí ukazujú, že viac než 80 % študentov používa telefón počas výučby aj na iné než študijné účely, pričom časť z nich sa mu venuje opakovane počas celej hodiny. V niektorých meraniach sa ukazuje, že študenti dokážu stráviť s telefónom viac ako 20 minút z jednej vyučovacej hodiny, čo predstavuje výrazný zásah do sústredenia a učenia (dokázali to napr. výskumy publikované v Computers & Education). Zároveň približne 50–70 % študentov v rôznych štúdiách uvádza, že telefón ich v triede ruší alebo znižuje ich schopnosť sústrediť sa.

Mozog pritom reaguje aj na samotnú prítomnosť zariadenia. Výskumy ukazujú, že už položený telefón v blízkosti znižuje dostupnú pracovnú pamäť a pozornosť, pretože časť kognitívnej kapacity je nevedome „vyhradená“ na možnú interakciu. Mozog už vopred počíta s prerušením. A tým sa mení spôsob, akým myslíme.

Keď sa mozog fyzicky mení

Najviac znepokojujúce nie je len to, že telefóny rušia pozornosť. Ale že dlhodobé používanie digitálnych technológií môže súvisieť so zmenami v štruktúre mozgu.

Neurovedecké výskumy naznačujú, že intenzívne používanie smartfónov je spojené so zmenami v oblastiach mozgu zodpovedných za:

• pozornosť a kontrolu impulzov (prefrontálna kôra)
• systém odmeny (dopamínové dráhy)
• kognitívnu kontrolu a pracovnú pamäť

Zjednodušene: mozog sa postupne adaptuje na prostredie, ktoré je rýchle, prerušované a postavené na okamžitých odmenách. A to, čo opakovane trénujeme, sa posilňuje.

Mozog ako energetický systém

Mozog tvorí približne 2 % telesnej hmotnosti, no spotrebuje okolo 20 % celkovej energie tela. Pri hlbokom sústredení sa jeho aktivita výrazne zvyšuje – odhady hovoria o 20–30 % vyššej energetickej náročnosti oproti automatickým činnostiam. Preto si mozog prirodzene vytvára automatizmy. Šetrí tak energiu. Cena za neustále prepínanie je však únava a fragmentácia myslenia.

Keď technológia súťaží o pozornosť

Dnešné digitálne nástroje sú navrhnuté tak, aby si pozornosť udržali. Výsledkom je prostredie, v ktorom človek dostáva aj stovky notifikácií denne (často okolo 100 a viac podľa rôznych odhadov). Každé upozornenie je mikroprerušenie myslenia, ktoré v súčte vytvárajú stav, kde je hlboká práca skôr výnimkou než normou.

Čo vlastne znamená „lepšie myslenie“

Lepšie myslenie nie je rýchlejšie myslenie. Je to schopnosť:

• udržať pozornosť
• vidieť súvislosti
• kombinovať nápady
• tvoriť nové riešenia
• učiť sa do hĺbky

A práve tieto schopnosti patria medzi najcitlivejšie na rušenie. Výskumy opakovane ukazujú, že aj krátke prerušenie výrazne znižuje kvalitu výkonu aj pamäťového spracovania.

Návrat k hlbokej práci

Keď sa zníži množstvo rušivých podnetov, mení sa aj kvalita myslenia. Experimentálne štúdie ukazujú, že menej rušivé digitálne prostredie môže viesť k:

• približne 20 % lepšiemu sústredeniu>
• 30–35 % nižšej mentálnej únave
• 20–25 % vyššej kreativite

Nie preto, že by ľudia robili menej. Ale preto, že mozog nie je neustále prerušovaný.
 

Malá zmena, veľký rozdiel

Jedna z najjednoduchších zmien s opakovane pozorovaným efektom je vypnutie notifikácií. Nie ako „tichý režim“, ale ako rozhodnutie: k informáciám sa vraciam ja, nie ony ku mne. Výskumy ukazujú, že už samotné odstránenie prerušení znižuje stres a zlepšuje sústredenie v rámci jedného pracovného bloku. Mozog sa prestáva pripravovať na prerušenie. A začne sa hlbšie ponárať do práce.

Ticho ako rozhodnutie

V rýchlej dobe sa často hovorí o výkone, efektivite a optimalizácii. Dôležitejšia otázka však možno znie inak:

Ako si zachovať schopnosť myslieť do hĺbky?

Pretože v zrýchlenej dobe sa spomalenie myslenia nestáva stratou času. Stáva sa podmienkou toho, aby myslenie vôbec zostalo možné.

Pozornosť ako jedna z najdôležitejších zručností

Žijeme v prostredí, ktoré neustále rozbíja pozornosť na malé kúsky. Prepíname medzi úlohami, reagujeme na notifikácie a strácame kontinuitu myslenia. Mozog sa tomuto prostrediu postupne prispôsobuje – mení sa jeho fungovanie aj štruktúra, najmä v oblastiach súvisiacich s pozornosťou a kontrolou impulzov.

Dobrá správa ale je, že rovnaký systém funguje aj opačne. Menej rušenia znamená viac priestoru pre hlboké myslenie, kreativitu a pokojnejšiu prácu. V rýchlej dobe sa tak schopnosť spomaliť pozornosť stáva jednou z najdôležitejších zručností, ktoré si môžeme chrániť.