Ako zvládnuť návrat do školy?

September je pre rodiny akousi malou revolúciou. Z prázdninovej voľnosti sa vraciame do prísneho režimu spojeného s ranným vstávaním, chystaním desiatej či domácimi úlohami. Kým niektoré deti sa do školy a na spolužiakov tešia, iné majú obavy z nového kolektívu či učiteľov. Myslíme si, že kľúčom k pokojnému začiatku roka je samostatnosť detí, a to že rodičia by mali byť viac sprievodcami než „záchranármi“.

Návrat do režimu: menej chaosu, viac rituálov

Začiatok školského roka je pre deti obrovskou zmenou. Prechádzajú z obdobia oddychu a voľnosti do prostredia plného povinností, pravidiel a očakávaní. Ide o veľkú zmenu, ktorú sprevádzajú aj silné emócie. Najmä prváci, či už malí alebo veľkí, prichádzajú do nového prostredia a prirodzene miešajú radosť s obavami. Ako to tam bude vyzerať? Akí budú učitelia? A čo noví spolužiaci? Uspejem? Práve preto je kľúčové pripraviť sa na režim vopred. Už pár dní pred školou skúste opäť nastaviť ranné vstávanie, spoločné raňajky či večernú prípravu vecí na ďalší deň. Malým deťom pomáha obrázkový rozvrh pripevnený na tabuli či chladničke, kde sú zobrazené jednotlivé aktivity piktogramom. Nakreslite piktogramy na všetky úlohy, ktoré dieťa na ďalší deň čakajú, a keď dieťa niektorú splní, odškrtnite ju aj na tabuli. Nerobte veci za deti, robte ich spolu s nimi. Deti tak získajú pocit, že majú veci po kontrolou a to dodáva ich životu pocit istoty. Rovnako ako rytmus či plán dňa. Aj vy sami na sebe poznáte, ako reagujete, keď viete, čo vás čaká a naopak, keď ste v neistote. Vytvorte si rituály. Uľahčí to život deťom aj vám.

Ako v dieťati udržať motiváciu po nástupe do školy?

Režim sme nastavili a vrátili sa späť do školy. Hoci mnohé deti do nej v prvý školský deň vstupujú nadšené, táto radosť z učenia či spoznávania nového niekedy rýchlo vyprchá. Je možné ju v deťoch vôbec udržať? Najlepšie funguje, keď dieťa vidí zmysel učenia. Ukážte mu, kde všade využíva vedomosti a zručnosti získané v škole: pri varení, nakupovaní, upratovaní, plánovaní výletov či rodinného rozpočtu. Oceňujte samostatnosť, vytrvalosť a úsilie dieťaťa, nie len výsledok. Týmto spôsobom podporíte zvedavosť a radosť z objavovania, ktorá udrží motiváciu dlhodobo. Odmeny a tresty fungujú len krátkodobo.

Život nie je vždy iba o zábave a povinnosti sú jeho prirodzenou súčasťou. Niektoré veci treba jednoducho spraviť iba preto, lebo je to potrebné. Bodka. Jedným z miest, kde sa dieťa učí takejto samostatnosti a zodpovednosti, je práve škola. Zvedomte im fakt, že život nie je vždy iba o zábave a dobrodružstve. Od mala ich zapájajte do domácich prác. Nemusíte všetko zvládať sami. Vyložiť umývačku, vyniesť smeti, zavesiť bielizeň, ísť so psom na prechádzku… to všetko zvládnu aj vaše deti. Dajte im tú dôveru. Buďte láskavo prísni. Dohody a pravidlá treba dodržiavať.

Domáce úlohy: pýtajte sa, nedávajte hotové riešenia

Domáce úlohy sú neoddeliteľnou súčasťou školského roka a života rodín. Mnohí rodičia práve tu často váhajú, či dieťaťu s úlohou pomôcť, alebo ho nechať trápiť sa. Odporúčame metódu tzv. scaffoldingu, ktorú prirovnáme k bicyklovaniu. Najprv dieťa držíte pevne, neskôr menej a menej, až zistí, že to zvládne samo. Pomôžte mu otázkami, nie odpoveďami. Naveďte ho a nasmerujte k riešeniu. Predstavme si reálnu situáciu, ktorá sa už čoskoro odohrá v nejednej detskej izbe: Povedzme, že sa vám nedarí vyriešiť úlohu so zlomkami, alebo vám robí problémy malá násobilka. Hodiť ceruzkou o zošit a vyhlásiť „matematika je hrozná“ síce môže pomôcť s uvoľnením emócií, no rodič by v tomto prípade nemal dať dieťaťu za pravdu chlácholeniami typu „v našej rodine nemáme bunky na matematiku“. Naopak, je dôležité reagovať tak, aby dieťa získalo sebavedomie, nie potvrdenie svojho strachu. Podporujte ho v snahe vyriešiť príklad a nasmerujte ho. Najčastejšou chybou, ktorú pri riešení úloh môžete spraviť, je, že ich vyriešite za deti vy. Tak sa totiž nikdy nenaučia niesť dôsledky.

Dieťa sa musí naučiť prevziať zodpovednosť - ako mu s tým viete pomôcť?

Filozofia Riadeného Aktívneho Učenia (R∙A∙U), ktorú prinášame do našich učebníc a aj do praxe, stojí na jednoduchom princípe: za učenie je zodpovedné samotné dieťa. To ale znamená, že mu musíme dovoliť aj robiť chyby. Musíme mu dovoliť aj neurobiť si domácu úlohu. Ale naučiť ho, že sa nemôže vyhovárať na učiteľov, ani na rodičov. Komunikujte jasne príčiny a následky. Práve schopnosť prevziať zodpovednosť je základom samostatnosti. Škola, to je trojuholník dieťa - učiteľ - rodič. Ak budete vy a učiteľ na jednej lodi, budete mať rovnaké ciele, postupy a komunikáciu smerom k dieťaťu, proces učenia bude pre všetkých oveľa jednoduchší. Filozofia Riadeného Aktívneho Učenia nie je len o škole, je aj o samostatnosti a zodpovednosti doma. Ak je vaše dieťa zvyknuté na to, že má doma povinnosti (ako napríklad spomínané vynášanie smetí či venčenia psa), ľahšie príjme tieto princípy aj v škole. Oceňujte všetko, čo dieťa zvládlo samo, rozprávajte sa s ním o tom, čo sa mu naopak nepodarilo. Nie s výčitkami, ale s porozumením hľadajte veci, ktoré treba nabudúce urobiť inak.

Jedna rada na záver

Zaujímajte sa o dieťa nie ako o žiaka, ale ako o človeka. Pýtajte sa, čo ho potešilo, čo ho nahnevalo, čo nové objavilo. Dieťa, ktoré cíti záujem a podporu rodiča, má odvahu skúšať, robiť chyby a učiť sa - a to je základ každého úspešného školského roka.

Zuzana a Peter Berovci