Peter Bero: Násobilka. Naspamäť či nenaspamäť?

Otázka takmer filozofická. Takmer ako „byť či nebyť“. (A vzhľadom na jej vážnosť som aj vymyslel nové slovo nenaspamäť.) Nikto dnes nechce, aby sa deti učili naspamäť stĺpce súčinov a podielov. Ale! Väčšinou by sme privítali, ak by napríklad piatak vedel, že 8 . 7 = 56, bez toho, aby musel osemkrát sčítať číslo 7. Nie preto, že chceme z detí robiť kalkulačky. Ale preto, že matematika sa postupne komplikuje. Taká piatačka už rieši aj vážnejšie veci v matematike a to sčítavanie potom dosť zdržuje. Keď dieťa pri každom príklade bojuje so základnými spojmi, zbytočne mu to berie energiu aj pozornosť.

Problém nie je v násobilke. Problém je v spôsobe

Deti sa často neučia násobilku preto, aby jej rozumeli alebo ju vedeli používať. Učia sa ju preto, aby „to vedeli povedať“. A to je rozdiel. Keď je učenie postavené len na tlaku, skúšaní a opravovaní chýb, matematika sa rýchlo zmení na stres. Mozog potom nefunguje rýchlejšie, práve naopak. Existuje aj iná cesta.

Počítaj ako blesk!

V našich učebniciach ponúkame hru Počítaj ako blesk! Dieťa dostane sériu príkladov. Napríklad násobilku a delilku ôsmimi a snaží sa ich vypočítať čo najrýchlejšie. Ale to je len začiatok. Potom si každý príklad dôkladne, pokojne a pomaly, skontroluje. Po takejto kontrole si dieťa samé vyhodnotí, či je spokojné, alebo si radšej dá ešte jednu sériu. Bez výčitiek. Bez strašenia. Bez pocitu zlyhania. Len prirodzená detská túžba počítať ako blesk. A práve vtedy sa deje učenie.

Rýchlosť prichádza cez istotu, nie cez stres

Zaujímavé je, že deti často začnú počítať rýchlo práve v momente, keď prestanú mať strach z chyby. Opakovanie totiž nemusí byť nudný dril. Môže byť krátke, hravé a motivujúce. Podobne ako pri športe alebo hre na hudobný nástroj – schopnosť vzniká pravidelným tréningom, nie jednorazovým memorovaním. Po pár sériách bude dieťa naozaj počítať „ako blesk“. Nie preto, že sa niečo naspamäť nabifľovalo. Ale preto, že si vytvorilo istotu.