Do 250 slov sa veľa „múdra“ nezmestí, takže niektoré úvahy môžu pôsobiť trochu skratkovito či nedokončene. Jeden z princípov Daltonského vzdelávacieho plánu však hovorí: „Čo môže robiť žiak, nemá robiť učiteľ.“Vladimír Burjan túto zásadou uplatňoval aj pri písaní svojich postrehov – čo si môže hlbšie premyslieť čitateľ, nemá za neho premýšľať autor. Preto väčšinou iba otvára tému, kladie otázky a ponúka podnety pre reflexiu pedagogickej práce. Tú totiž považuje za mimoriadne dôležitú.

Zo 139 úvah, ktoré vyšli v DOBREJ ŠKOLE, sa do knihy dostalo 110. Sú rozdelené do 11 tematických kapitol: Slová, Ciele, Učivo, Metódy, Klíma, Výchova, Učitelia, Žiaci, Rodičia, Systém, Budúcnosť. Úvahy sú doplnené 39 autorovými editoriálmi z DOBREJ ŠKOLY.

Texty Vladimíra Burjana sú cenným podnetom pre skúmanie výchovy a vzdelávania v širších kontextoch. Autor sa v nich nebojí občas uletieť aj poriadne ďaleko. Riadi sa zrejme názorom francúzskeho filozofa GillesaDeleuze, že „myslieť znamená myslieť inak.“

Info o autorovi:

Po absolvovaní Matematicko-fyzikálnej fakulty UK bol niekoľko rokov učiteľom matematiky na gymnáziu v Bratislave. Prvý porevolučný minister školstva L. Kováč ho prizval do svojho ministerského tímu, v ktorom pôsobil ako riaditeľ odboru všeobecného vzdelávania. Neskôr prijal ponuku z Výskumného ústavu pedagogického, aby tu založil a viedol skupinu merania výsledkov vzdelávania. Je jediným slovenským odborníkom, ktorý pôsobil v medzinárodnom tíme pripravujúcom pre OECD známe testy PISA. Na jar 1994 sa rozhodol odísť zo štátnych služieb. Založil spoločnosť EXAM, na čele ktorej stál nasledujúcich 25 rokov. Jedenásť rokov bol vydavateľom a šéfredaktorom časopisu DOBRÁ ŠKOLA. V súčasnosti je riaditeľom rovnomennej neziskovej organizácie. V rokoch 2016 – 2018 bol externým poradcom ministra školstva a jedným zo spoluautorov reformného dokumentu Učiace sa Slovensko.